Prežívame výzvu a zmenu, aká tu ešte nebola. Náhle sme sa museli adaptovať na nový spôsob života, izolácie a práce z domu. Niektoré firmy zamestnancov prepúšťajú, iné hovoria o povinnosti byť tu pre svojich ľudí. Spoločne sa pozrieme to, aký štýl komunikácie zvoliť a aké opatrenia zaviesť, aby sme predišli tým najhorším scenárom. Na otázky od Júlie Mekyňovej odpovedala Olívia Hurbanová.
Samozrejme pre každého zamestnávateľa je ta situácia iná, firmy sa nachádzajú každá v inej kondícii a podľa toho aj reagujú. Avšak bez ohľadom na finančné zdravie firmy, transparentná, včasná, empatická a pravidelná komunikácia je teraz kľúčová. To absolútne najdôležitejšie je však prejaviť empatiu, pochopenie a nielen informácie odovzdávať, ale aj empaticky načúvať, nielen zamestnancom, ale aj klientom. Ľudia v časom neistoty zvyknú na túto situáciu reagovať buď príliš prehnane alebo naopak situáciu podceňovať a negativitu okolo nej vytesňovať. Úlohou zamestnávateľa je snažiť sa ľudí práve z týchto dvoch rigidných tendencií dostať tým, že im dá nádej a zároveň bude načúvať ich obavám, frustráciám a strachom. Mal by prejaviť pochopenie pre tieto rôznorodé reakcie a snažiť sa tieto úzkosti a strachy ľudí minimalizovať. S takýmto prístupom získavajú ľudia pocit, že sú aktívnou súčasťou tejto zmeny a aj ich hlas môže zaznieť. Nad situáciou získavajú aspoň akú takú mieru kontroly a miera stresu, ktorú prežívajú sa pre nich znižuje. Zároveň ich myseľ, ktorá je zameraná na stratu z toho, o čo prichádzajú alebo môžu prísť, je vhodné presmerovať na potenciálne pozitíva a výzvy vyplývajúce zo situácie. Namiesto pasívnych účastníkov v procese, je teda dôležité spraviť z ľudí kreatívnych tvorcov, ktorí majú čo k situácii povedať, a môžu sa aktívne spolupodieľať na zmene a hľadať spoločne riešenia na to ako zo situácie von.
Určite je tiež žiadúce radšej komunikovať pravidelne a v menších informačných tokoch, ako len občas a nárazovo. Taktiež nezamlčiavať zlé správy, aby sme potom neskôr zrazu nemuseli čeliť ešte väčšiemu šoku a panike. Ľudia tak majú čas informácie stráviť a postupne sa na situáciu adaptovať. Aby sa zamedzilo informačným šumom, mnohé firmy zriadili krízové komunikačné štáby, ktoré slúžia ako hlavný komunikačný kanál, ktorý transparentne a pravidelne komunikuje s ľuďmi a pomáha im túto neľahkú situáciu zvládnuť.
Závisí to samozrejme opäť od finančného zdravia firmy a či skutočne musí škrtať výdavky na nutné minimum alebo si môže dovoliť zachovať kontinuitu plánovaných aktivít.
Ak sú pre firmu ľudia, tým najdôležitejším kapitálom, nemala by ani v týchto časoch na nich zabúdať. Ak finančné možnosti firme nedovoľujú pokračovať napr. v externom vzdelávaní, je žiadúce, ak ho vie nahradiť interným alebo rôznymi online formátmi vzdelávania. Nemalo by to byť však len podľa hesla „aby bolo“, ale malo by to byť v prvom rade relevantné a hodnotné pre ľudí a firmu v súčasnej situácii. V ponuke je síce veľké množstvo kurzov, ide však i o to vedieť si vybrať kvalitu a častokrát potrebujeme aj sprievodcu, ktorý nás v procese vzdelávania naviguje, ktorého sa môžeme pýtať, ktorý nám pomôže nastaviť plán, spochybňovať, kde skrátka dokážeme byť aktívni. Nie nadarmo sa hovorí, že učenie je sociálne. Učíme sa v interakcii s inými, učíme sa v otvorenej diskusii, učíme sa jeden od druhého navzájom.
Čakajú nás neľahké časy, v ktorých ak budeme chcieť obstáť budeme musieť byť flexibilní v myslení, vynaliezaví, vedieť sa prispôsobiť novým podmienkam i požiadavkám trhu a prinášať inovácie. Zároveň na nás bude vyvíjaní ešte väčší tlak na aký sme boli zvyknutí. To všetko vyžaduje aj mentálnu odolnosť a schopnosť vedieť pracovať so svojím vnútorným svetom. To ako sa cítime, ako zvládame stres a náročné situácie, má vplyv na našu kreativitu, kognitívnu flexibilitu, inteligenciu, na náš výkon, na naše vzťahy i angažovanosť. Ak teda dnes niečo potrebujeme kultivovať ako soľ, tak je to emočná agilita, ktorá prináša mentálnu odolnosť. Nejde tu o kontrolovanie alebo eliminovanie nežiadúcich emócií alebo toho, čo by sme stereotypne nazvalli „negatívne emócie“ – ale naopak o pochopenie a prijatie vlastného emočného sveta v jeho plnosti. Naučili sme sa vytesňovať to negatívne z našich životov a táto emočná rigidita priniesla svoje ovocie v rôznych formách, sme menej zdraví, viac úzkostní i depresívni. Emočná agilita nás naopak učí prijímať, pochopiť a vedieť navigovať celú škálu svojho emočného sveta, prijať i to „negatívne.“
Keď mám zmanažovaný svoj vnútorný svet – viem sa lepšie adaptovať, tvoriť, byť kreatívnejší i múdrejší. Doba, ktorá nás čaká bude vytvárať ešte väčší tlak na schopnosť myslieť nad rámec zaužívaných štandardov a posúvať hranice toho, čo je možné. Svoju pozornosť by sme teda mali zamerať aj na schopnosť kreatívne a adaptívne myslieť a zároveň by mali firmy, vytvárať ekosystém, ktorí ľuďom umožní byť kreatívnymi. Vieme, že len techniky nestačia. Každá technika musí byť zasadená aj do vhodného prostredia. Rozvoju týchto kompetencií sa venujeme v našom programe Brainery Quarantine.
Možno si zamestnávatelia uvedomia, že môžu ľuďom dôverovať aj keď pracujú z domu, je možné, že v tomto smere uvidíme vyššiu flexibilitu. Prehodnotí sa náš vzťah k online meetingom, možno si uvedomíme, že vieme fungovať aj efektívnejšie bez toho, aby sme neustále cestovali a plytvali zdrojmi. Po tejto skúsenosti budú pravdepodobne zamestnávatelia zvažovať vytváranie väčších rezerv, prípadne si poisťovať viac riziká. Epidémia Covid-19 zároveň spustila vlnu pomoci, spájania aj konkurenčných síl za účelom riešenia problému a určite by bolo fajn, keby sme tieto prospešné humanistické iniciatívy videli v takejto mierem aj po prekonaní pandémie.
Aktuálna situácia prispela k tomu, že sa nám zmazali hranice medzi súkromným a pracovným životom. Je preto nevyhnutné, vytvoriť si novú rutinu a preniesť ju do svojho nového sveta. Je dôležité stanoviť si hranice (časové i priestorové), a ak nám to prostredie umožňuje, mať separátnu miestnosť na prácu, aby sa nám tieto dva svety nezačali zlievať do jedného. Ak máme práce nad hlavu a sme pod neustálym tlakom, má to vplyv na našu racionalitu, empatiu, vzťahy i kreativitu. Stávame sa rigidnejšími, menej otvorenými. Ale v súčasnosti je práve žiadúce, aby sme boli kreatívnejší ako kedykoľvek predtým, aby sme sa vedeli prispôsobiť a prinášať nové hodnotné pohľady i riešenia.
Nevyhnutné je dopriať si kvalitný spánok, regeneráciu, fyzickú aktivitu, kvalitnú stravu, prechádzky v prírode. Fyzická aktivita, aj keď len 20 minút denne, nám zlepšuje pamäť a kognitívne schopnosti. Pestrá, živá strava taktiež podporuje mozog. Hra na hudobný nástroj, učenie sa novému jazyku, novému tancu, v skratke učenie sa nových veci, vytvára nové synapsie a týmto spôsobom si budujete mentálnu kondičku a podporujeme mozgovú činnosť. Taktiež osamelosť a izolácia je niečo, čo neprospieva nášmu mozgu, preto ak nemáme možnosť sa socializovať živým kontaktom, lebo sme napríklad single, je fajn sa pravidelne socializovať online a neochudobňovať svoj život o sociálnu interakciu a podporu, pre náš mozog a zdravie je zásadná. Preto odporúčame spoločné online - snacky, obedy, kávy. My vo firme, napríklad využívame možnosť stretávať sa vo virtuálnej realite, čo má jednak socializačný benefit a zároveň to vnáša nový, hravý prvok do našej práce a vždy sa na to tešíme. Každý z nás ma svojské spôsoby relaxu a mali by sme ich zakomponovať do našej novej dennej rutiny. Ešte dôležitejšie ako čo robiť, je položiť si otázku - čo nerobiť. Aktuálna situácia je jedným veľkým otáznikom a neustále nás núti sledovať vývoj pandémie, často sme zahltení negatívnymi správami a nie príliš optimistickými prognózami. Dôležité je, aby sme tieto správy nesledovali počas celého dňa, ale určili si nejaký krátky časový úsek, ktorý tomu venujeme, ideálne nie pred spaním.