Odpoveď znie - NIE. Ak si myslíte, že na vysvetlenie ľudského správania existuje jednoduchá racionálna rovnica a ste presvedčení, že väčšina vašich rozhodnutí je vedomých a racionálnych, a len občas vybočíte z tejto logicko-racionálnej trajektórie, nasledujúce riadky sú venované práve vám. Ak sa domnievate, že vaše myseľ síce podlieha domnienkam a skresleniam, ale je tomu tak len občas – mýlite sa.
Kognitívne skreslenia
Na základe aktuálnych poznatkov neurovied dnes vieme, že naša myseľ s domnienkami, skratkami a kognitívnymi skresleniami pracuje neustále. Tieto mentálne skratky nás kedysi dávno učili rýchlo sa rozhodovať a pomáhali nám prežiť, dnes nás však často vedú k unáhleným záverom a nesprávnym rozhodnutiam i k okliešťovaniu a zmenšovaniu našich empatických kruhov.
Komplexná kauzalita
Ak chceme pochopiť naše správanie potrebujeme si v prvom rade uvedomiť, že podlieha neuveriteľne zložitej ďalekosiahlej kauzalite. Ľudské konanie je neustále ovplyvňované faktormi z prostredia, ktoré majú vplyv na naše biologické procesy, a ktoré prebiehajú za scénou, mimo našu vedomú myseľ. Žiaden náš skutok nedokáže vysvetliť jeden hormón, výlučne naša genetika, len kultúrne vplyvy, jeden zážitok z detstva či silná trauma a ani jeden evolučný mechanizmus. Každé naše správanie v sebe nesie zložitú spleť rôznorodých faktorov – od toho, čo sa udialo sekundu pred nejakým skutkom, až po milióny rokov evolučných tlakov vyvíjaných na našich predkov, ktoré vytvorili rôzne formy správania a VŠETKO medzitým. Predtým než sa rozhodneme niekoho odsúdiť za nejaký čin, mali by sme sa snažiť si túto zložitú kauzalitu uvedomovať.
Vo všeobecnosti sme si vyvinuli pojmovú kategóriu racionálny typ alebo racionálne myslenie, avšak práve neuroveda nám pri hĺbkovom skúmaní ukazuje, že na to, čo chápeme pod pojmom racionálne myslenie, neostáva veľa priestoru.
Vplyv pocitov na rozhodovanie
Radi by sme žili v domnienke, že sme racionálne tvory, ale práve poznatky kognitívnych vied nám umožňujú pochopiť, že každé ľudské rozhodnutie má v sebe aj zásadný emocionálny komponent a naše rozhodovanie výrazne ovplyvňujú aj faktory z okolia, o ktorých nemáme ani potuchy.
Z obrovského množstva zaujímavých štúdií spomeňme aspoň sériu experimentov vedenú vedcami z Yale, Harvard a MIT Lab, ktoré ukázali ako naša haptika (dotykové vnemy) dokážu ovplyvniť naše sociálne interakcie, vnímanie iných ľudí i naše vlastné pocity. Participanti jedného z týchto experimentov skladali puzzle a následne čítali príbeh o vzťahu dvoch ľudí. Ak tvary dielikov v puzzle boli ostré, participanti mali tendenciu posudzovať vzťah medzi týmito dvoma ľuďmi ako nepriateľský v porovnaní s ľuďmi, ktorí skladali puzzle, ktoré obsahovalo oblé dieliky. Ďalší experiment dal skupine participantov do rúk podržať, buď tvrdú drevenú dosku alebo mäkučkú vlnenú deku a následne mali hodnotiť vzťah medzi zamestnancom a šéfom. Ak mali v ruke predtým tvrdú drevenú dosku, mali vyššiu tendenciu hodnotiť zamestnanca ako rigidného a neflexibilného, v porovnaní s tými, ktorí držali mäkkú deku. Podobných bizarností by sme vedeli uviesť nespočetné množstvo.
Ak vás zaujíma, akým spôsobom nás ovplyvňuje prostredie okolo nás, kultúra i naše vlastné biologické (pre)dispozície a akú mieru slobodnej vôle v tomto svete požívame - dozviete sa v Brainery - Večerná škola "Future skills". Spoločne sa budeme nad vecami hlbšie zamýšľať. Cez pochopenie vlastnej omylnosti a iracionality, sledovaním vlastných paradoxov, ktoré žijeme v našich každodenných životoch sa snáď spoločne dopracujeme k väčšej tolerancii.