Naozaj sa xenofóbii a rasizmu len učíme alebo už na svet prichádzame s tendenciou báť sa inakosti? Aj o tom hovorila Olívia v relácii Hosť Andrey Poláčkovej v Rádio Slovensko. (link nižšie)
Vedeli ste, že rasizmus a xenofóbia neškodí len jej obetiam, ale aj aj xenofóbom a rasistom, že spôsobuje chronický stres, dokonca epigenetické zmeny na DNA, ktoré prenášame na naše deti a devastuje naše zdravie? Toto nie je náš názor, to sú fakty - poznatky neurovied špecializujúcej sa na rasizmus a xenofóbiu. Je teda v záujme verejného zdravia, aby sme našu spoločnosť menej rozdeľovali a viac spájali. Kiež by príkladom išli politické špičky i intelektuálne elity.
Čo keby sme namiesto ukazovania prstom, prvoplánového odsúdenia - hľadali prieniky, hlbšie sa nad vecami zamýšľami a namiesto budovania barikád medzi ľuďmi - prejavili viac súcitu a pochopenia. V kontexte súčasnej situácie by sme si to mali uvedomovať ešte viac - rozmýšľajme nad tým, čo vypustíme z úst - ovplyvňujeme tým správanie ľudí. Dehumanizáciou človeka alebo skupiny ľudí vytvárame kategóriu "ONI" a vypíname ľuďom empatiu vôči tejto skupine - to malo v minulosti katastrofálne dôsledky. Zároveň túto skupinu týmto vyčleňovaním ešte viac radikalizujeme a konzervujeme v jej predstavách. Okrem energie, ktorú smerujeme k práci s ľuďmi, ktorí čelia xenofóbnym prejavom - by sme mali ešte väčšiu pozornosť smerovať k tým, čo podnecujú tieto tendencie - ale nie spôsobom, ktorý ich zradikaluzuje ešte viac, ale s ohľadom na tieto neurobiologické súvislosti. Buďme preto zodpovední.
O tomto, ale i o tom aké komplexné je naše správanie, akú významnú rolu v tom hrá naša biológia vyvíjaná milióny rokov evolúciou, kultúra a prostredie okolo nás a podprahové faktory, o ktorých nemáme ani potuchy, že môžu ovplyvňovať naše rozhodovanie a aké zručnosti budúCNOSTI je potrebné v sebe kultivovať, aby sme boli tolerantnejší, súcitnejší, rozhľadenejší a ako otvorené systémy aj zákonite kreatívnejší sa dozviete v 30 minútovom podcaste: