Počúvame rádio a dozvedáme sa, že môžeme manželom Beckhamovcom závidieť krásnu symetrickú tvár ich dokonale vyzerajúceho syna. O pár minút na to zaznie dôležitá správa, že Salma Hayek zverejnila na Instagrame svoje dokonalé krivky a po ich vzhliadnutí aj 25-ky zblednú závisťou.
Z každej strany sme bombardovaní stovkami podnetov a reklám, ktoré nám neustále prízvukujú nedostatočnosť nášho vzhľadu. Ak máte dostatok zdrojov, môžete mať na počkanie mladšiu tvár, vyliftovanú pleť bez vrások, plochšie brucho, veľké prsia, biele zuby, umelé opálenie, plné pery, zdvihnuté viečka, menší nos, väčšie svaly. Akým spôsobom nás ovplyvňujú takéto priame i podprahové odkazy, ktoré na nás neustále útočia z médií a sociálnych sietí? Akým spôsobom zasahujú krehkú psychiku našich detí a tínedžerov? Prečo na titulkách magazínov, na viditeľných miestach v médiách, reklamách, kinematografii vidíme takmer výlučne ľudí, ktorí spadajú do „symetrickej zóny krásy“?
Vedeli ste, že krása aktivuje centrá odmeny v našom mozgu, aj keď na človeku práve nehodnotíme jeho atraktivitu, ale rozmýšľame napríklad o jeho identite? Vedeli ste, že náš mozog zároveň reflexívne asociuje krásu s pozitívnymi atribútmi ako kompetencia, zdravie, úspech, inteligencia, dôveryhodnosť atď.? Vedeli ste, že v priemere učitelia a dokonca i rodičia venujú viac pozornosti atraktívnejším deťom? Ešte desivejšie a depresívnejšie sú zistenia neurovedca – Anjan Chatterjee-ho, ktorý sa téme krásy a tomu, čo to vlastne je a ako ju náš mozog procesuje venuje takmer celú svoju profesionálnu kariéru. Práve informácie z jeho laboratórií odhaľujú odvrátenú stránku atraktivity a ukazujú, že ľudí aj s len minimálnymi tvárovými anomáliami si náš mozog podprahovo asociuje s atribútmi ako: menej dobrý, menej inteligentný, menej kompetentný atď.. Tento stereotyp je výživne podporovaný médiami, ktoré zlé charaktery, kriminálnikov, zloduchov takmer výlučne zobrazujú s atribútmi, ktoré nezapadajú do toho, čo vnímame ako atraktívne. Dokonca aj v rozprávke „O škaredom káčatku“, dochádza k jeho prijatiu až v momente, keď sa premení na krásnu labuť. Kritéria pre reprodukčný úspech a univerzálne atribúty krásy boli selektované milióny rokov dozadu v úplne inom prostredí a dnes už nie sú relevantné. Neumierame už napríklad na parazitické infekcie (minimálne v rozvinutom svete), ktoré sú napríklad jednou z možných príčin tvárových anomálií.
Technológie, moderná medicína, vedecký pokrok nám umožňujú zvoľnenie týchto estetických kritérií, či vytvorenie nových, menej diskriminačných – s omnoho väčšou variabilitou. My sme však svedkami opačného trendu, sme zajatcami týchto evolučných vzorcov a namiesto uvoľňovania, pritvrdzujeme. Plastická chirurgia zažíva BOOM. Ak sa chceme ako spoločnosť pohnúť dopredu, potrebujeme si uvedomiť, že tieto tendencie sú do nás votkané biologicky a umocňované kultúrne. Ak tieto (a mnohé iné) skryté implicitné skreslenia vynesieme na svetlo sveta, máme šancu si uvedomiť, že prílišné oceňovanie týchto atribútov nás ešte viac ťahá k prehnanému záujmu o svoj vzhľad a egocentrizmu, vytvára ľuďom, ktorí nespĺňajú tieto štandardy úzkosti a vedie k imitovaniu takéhoto správania, ktoré je následne v spoločnosti oceňované. Ak by sme ako ľudia zdôrazňovali a oceňovali namiesto toho viac spoločensky prospešné atribúty a správanie - rýchlejšie by sme sa približovali k spravodlivejšej, múdrejšej a férovej spoločnosti. Diskriminácia (pozitívna/negatívna) na základe vzhľadu je len zlomkom pokrivenej optiky, ktorou pozeráme na svet okolo seba. Ak vás zaujímajú ďalšie – ste srdečne vítaní v našej večernej škole Brainery.
V podcaste sa dozviete:
Či má krása nejaké objektívne atribúty platné naprieč kultúrami
Prečo rady typu „neporovnávajte sa“ nefungujú
Že z krásy nemusíte vždy benefitovať a kontext hrá dôležitú úlohu
Či už aj babätká reagujú na atraktívne tváre
Prečo sú „priemerné tváre“ odmenou pre náš mozog
Prečo by sme mali ľudí chváliť za iné kvality ako je fyzická krása
I to aký odkaz dala Olívia na záver ženám